Príroda a TANAP

Publikované dňa: 2.5.2011

Prírodné podmienky
Tatry sú jediným pohorím Karpát, ktoré majú alpínsky ráz. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka. Hlavná časť Tatier je dielom vody resp. ľadovcov. Ich nadmorská výška a jej zmeny, s ňou súvisiace klimatické podmienky, orografia podmieňujúca mezoklimatické a mikroklimatické pomery, predurčujú rozmanitosť a jedinečnosť tartanskej kveteny a živočíšstva.

Flóra:

V Tatrách evidujeme okolo 1300 druhov rastlín, medzi nimi aj relikty (organizmy, ktoré sú pozostatkom dávnych čias) a endemity (organizmy vyskytujúce sa na malom, vymedzenom území). Glaciálnymi reliktami (z doby ľadovej) sú napríklad prvosienka pomúčená, stračonôžka tatranská, dryádka osemlupienková, medvedík alpínsky, iskerník zakoreňujúci. Medzi endemity patria prvosienka dlhokvetá, ostropysk poľný, iskerník vysokotatranský, očianka bezosťová. V Roháčoch častými druhmi sú brusnica obyčajná, brusnica čučoriedková, ktorých plody sú chutné nielen pre živočíchov Roháčov (medveďa, hlucháňa), ale i pre človeka. Z ďaľších druhov, ktoré je možné pozorovať popri turistických zančkovaných chodníkoch je to hadovník väčší, mačucha cesnačkovitá, kýchavica Lobelova, kamzičník rakúsky, iskerník platanolistý, nátržník zlatý, poniklec biely či horec bodkovaný. Tieto, ale i ďaľšie druhy môže návštevník vidieť pri túre po Náučnom chodníku Roháčské Plesá. Celodenná trasa, ktorú s obľubou navštevujú rodiny s deťmi alebo i aktívni ľudia nad 60 rokov, prostredníctvom fotografií a textových informácií zdôrazňuje vzácnosti Roháčov, ich kvetenu a živočíšstvo. Väčšina územia Tatier a teda i Roháčov je pokrytá ihličnatými lesmi, vo vysokých polohách kosodrevinou a v najvyšších sa už žiadne lesy nevyskytujú.

Fauna

V Tatrách žije množstvo živočíšnych druhov, ktoré sú rozšírené po celom Slovensku, ale tiež aj endemity. Medzi najvzácnejšie endemity, ktoré pozorný návštevník môže vzhliadnuť i v Roháčoch, patrí kamzík vrchovský tatranský, ktorého stavy v porovnaní s najkritickejšími rokmi pozvoľna stúpajú. V Tatrách sa vyskytuje aj srnec hôrny, jeleň lesný, svišť vrchovský tatranský či hraboš snežný tatranský. Z veľkých šeliem rys ostrovid, vlk obyčajný, medveď hnedý, veľmi vzácne mačka divá. Medzi dravé vtáctvo patrí orol skalný sokol sťahovavý, sokol myšiar. Zo sôv sa tu vyskytujú kuvik vrabčí, výr skalný, sova lesná. Z riečnych živočíchov tu nájdeme vydru riečnu a iné. V tatranských potokoch sa vyskytuje aj pstruh riečny. Podobne i mnohé z vyššie menovaných živočíšnych druhov môže návštevník pri patričnej dávke šťastia pozorovať po prechádzke Náučným chodníkom Roháčské Plesá, kde opäť najvzácnejším z nich je venovaná krátka textová informácia doplnená autentickou fotografiou. Všetky rastliny a živočíchy sú na území Roháčov celoročne prísne chránené.

 

Tatranský národný park (TANAP)

Tatranský národný park bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku zo dňa 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949. Je najstarším národným parkom Slovenska. Tatry sa delia na tieto časti:

  • Západné Tatry:
  • Červené vrchy
  • Liptovské Tatry
  • Liptovské Kopy
  • Osobitá
  • Roháče
  • Sivý vrch

Východné Tatry:

  • Vysoké Tatry
  • Belianske Tatry

Východné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je dolina Suchej vody v Poľsku a Tichá dolina na Slovensku. Nariadením vlády SSR č. 12/1987 Zb. zo dňa 6. februára 1987 boli za súčasť TANAP-u vyhlásené i Západné Tatry, teda tiež Zuberec obklopujúce Roháče, Osobitá a Sivý vrch.

Tatranský národný park v dnešnej podobe má výmeru 1 045 km2, z toho vlastné územie 738 km2, ochranné pásmo – 307 km2. Tatrzański Park Narodowy (TPN) v Poľsku má výmeru 212 km2.

Krása tatranskej prírody a jej neoceniteľná hodnota bola dôvodom pre zaradenie územia národného parku v roku 1993 rozhodnutím UNESCO do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Územie národného parku slúži okrem svojho hlavného poslania, ktorým je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt, aj pre potreby rekreácie, športu, poznávania prírody, liečby a turistiky. Ročne navštívi národný park takmer 5 mil. návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km. Rôznorodosť záujmov návštevníkov, možnosti využitia Tatranského národného parku upravuje Návštevný poriadok. V plnom znení je možné ho nájsť na internetovej adrese: www.tanap.org