Boj obyvateľstva o prežitie

Publikované dňa: 2.5.2011

Roky po uplynutí prvého desaťročia od príchodu prvého osadníka Jakuba Barana a jeho päť sedliakov pod hradbu Roháčov, Zubercu nepriali. Od roku 1604 po rok 1683 zažil tri plienenia. Osadníci trikrát utekali do hôr a trikrát sa z nich vracali, aby obnovili svoje obydlia a začali nový život. Ani Bocskayho hajdúsi, ani kuruci a ani lúpežné vojská Jána Sobieskeho ich nezrazili na kolená.
Veľkou brzdou populačného rastu boli časté epidémie a hladomory. V roku 1831 bola celá Orava, vrátane Studenej doliny, postihnuté cholerou. Okrem už spomínaných zamrznutých rokov 1715 a 1716, hladomor bol aj v rokoch 1845-1847.
V roku 1831 len z rodiny Magerčákovskej zomrelo 8 ľudí. Celkom vtedy v obci zomrelo 76 ľudí. Na choleru v roku 1873 zomrelo vo farnosti 110 ľudí, z toho zo Zuberca 56 ľudí. V roku 1880 zomierali deti na šarlach. Vtedy zomrelo vo farnosti 57 detí do 10 rokov.
V dôsledku živelných pohrôm, neúrody a nákazy zemiakov zomrelo v Studenej doline niekoľko stovák ľudí. Z tých, ktorí zostali po týchto strašných rokoch nažive, väčšina žila v nepredstaviteľnej biede a mnohí sa začali obzerať po obžive inde. Ubiedení, strápení a životom unavení ľudia sa začali sťahovať do teplejších a úrodnejších krajov.
Posledná tretina XIX. Storočia bola pre populačný vývoj v Zuberci veľmi priaznivá. Boli to pomerne teplé a úrodné roky, bez veľkých atmosferických porúch. Vtedy bol zaznamenaný aj veľký vzrast obyvateľstva. Za necelé storočie, od roku 1778 do roku 1870, stúpol počet obyvateľstva v Zuberci z 332 ľudí na 1007, čiže viac ako trojnásobne (333,34%).
Koniec XIX. a takmer štyri desaťročia XX. Storočia zasiahla kraj pod Roháčmi veľká vysťahovalecká horúčka. Ťažké životné podmienky nútili ľudí riešiť svoju sociálnu situáciu. Veľká vysťahovalecká vlna bola v rokoch 1900 až 1910. Potom pokračovala s menšou, alebo väčšou intenzitou až do začiatku druhej svetovej vojny. Ľudia sa sťahovali do USA, Kanady, Argentíny a Austrálie. Niektorí aj do veľkých miest Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Zvlášť veľa ľudí sa vysťahovalo v čase veľkej hospodárskej krízy od roku 1929 do roku 1933. Počet obyvateľstva Zuberca klesol oproti sedemdesiatym rokom minulého storočia o 13%.
Životné podmienky obyvateľstva pod Roháčmi sa za existencie I. ČSR nezmenili. Boj o prácu a kúsok chleba pokračoval ďalej. Sťahovanie obyvateľstva sa ešte zintenzívnilo. Vypožičiavali sa peniaze, hľadali sa známosti za morom a kupovali šífkarty. Výsledkom týchto útrap bez konca boli slzy, lúčenia a nezodpovedané otázky o budúcnosti. – Ba či sa ešte niekedy v živote stretneme, alebo či sa vidíme naposledy? – Výrazom tejto situácie je pamätná tabuľa na obrovskej žulovej skale pred školu v Habovke, kde sú vypísaní aj vysťahovalci zo Zuberca a kde môžeme prečítať: Nech tento kameň pripomína pamiatku rodákov, ktorí v minulosti odišli za chlebom do rôznych kútov sveta a viac sa nevrátili.
V rokoch II. svetovej vojny skončil pokles obyvateľstva z titulu vysťahovalectva. Pre vojnové udalosti sa sťahovať nebolo kde. Okrem toho za Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945, vplyvom vojnovej konjunktúry, začala ožívať aj priemyselná výroba. Ľudia mali viac pracovných príležitostí aj doma. Oživovala sa výroba v továrňach, začali sa budovať nové cesty a železničné trate. Zuberčania popri práci na poli pracovali v horách a zaoberali sa zberom drobného lesného ovocia a húb. Zuberčanky znášali z Roháčov metráky čučoriedok, malín a brusníc. Nemecký chemický priemysel spracoval všetky druhy húb, takže ľudia zberali a sušili nielen kvalitné jedlé huby, ale aj nekvalitné a nejedlé. Vojnové roky boli na huby a lesné plodiny veľmi úrodné.
Citeľný vzrast ľudí vo vojnových rokoch a v prvom desaťročí po II. svetovej vojne však nebol zaznamenaný, pretože klesla pôrodnosť a úmrtnosť detí bola vysoká. Populačná explózia nastala až v posledných 30. rokoch.
Aj keď v rôznych etapách historického vývoja obce boli obdobia populačného rastu, boli aj obdobia úplnej populačnej stagnácie. Ľudia pod Roháčmi dokázali prežiť predovšetkým preto, že boli nadmieru skromní a zvyknutí na nedostatok. Keď ich nestačili uživiť existujúce role a lúky, začali hospodársky využívať vyššie položené miesta. Ešte aj dnes je vidieť pozostatky pásikov rolí na rôznych miestach v nadmorskej výške okolo 1000m. Človek prechádzajúci týmito miestami nevdojak sníme klobúk, vzdá úctu a pokloní sa pamiatke ľudí, ktorý zápasili o skyvu chleba tu, kde sa nebo stýka so zemou.
Intenzita zápasu ľudí o prežitie sa zmenila za posledných tridsať rokov v týchto rokoch bol zaznamenaný najväčší vzrast obyvateľstva. V šesťdesiatych rokoch pribudlo 133 ľudí v sedemdesiatych 221 ľudí a v osemdesiatych 239 ľudí. Aj napriek tomu, že mladí ľudia sa sťahovali za prácou do miest, obec početne vzrastala. Od roku 1961 do roku 1991 bolo v Zuberci postavených 133 nových domov, v ktorých sa usadili mladé rodiny. Ľudia našli pracovné príležitosti doma a v blízkych oravských závodoch. Pracujú v miestnom roľníckom družstve, v Štátnych lesoch, v kameňolome na Podspádoch, v Múzeu oravskej dediny v ubytovaco-stravovacích zariadeniach na okolí, v miestnych školách v zariadeniach TANAP, v Oravskej televíznej fabrike, v hutníckom závode v Širokej a strojárskom závode v Trstenej.
Pozoruhodná bola výstavbová činnosť v obci. Boli postavené dve nové ulice na Záhradách, ktoré sú paralelné so starým Zubercom. Z verejných budov je to Kultúrny dom, reštaurácia Milotín, Dom služieb, nákupné stredisko, Základná škola o kapacite 15 tried s telocvičňou a školskou jedálňou a Materská škola. Pre športovcov boli vybudované dva športové areály. Všešportový areál s ubytovňou, futbalovým ihriskom, tenisovými kurtami a lyžiarskymi vlekmi ( jeden POMA a dva EPV) v Zuberci a lyžiarsky areál so zjazdovkou a bežeckými traťami v ústi Salatínskej doliny je vybavená dvoma vlekmi Tatrapoma. V samostatnom priestore Roháčov bola postavená chatová osada, dva závody ubytovania a verejného stravovania a tri závody podnikového školenia a rekreácie. Občania sa hromadne zapájajú do poskytovania služieb v cestovnom ruchu. Poskytujú ubytovanie turistom v súkromí. Niektorí budujú aj agroturistiké zariadenia a ponúkajú príslušné služby.